Na návšteve v hospici v Brne

hospicJednu jesennú sobotu sme spolu s niekoľkými dobrovoľníčkami a jedným dobrovoľníkom navštívili hospic sv. Alžbety v Brne. Už vo dvore nás čakala sympatická koordinátorka dobrovoľníkov, ktorá nás počas celej návštevy sprevádzala a rozprávala nám o fungovaní hospicu.

Budova sa nachádza vo veľmi pokojnej štvrti kúsok od rieky, takže často okolo chodia cyklisti, či bežci. Pacienti môžu počas pekných dní tráviť čas vonku, či už pri jazierku, v altánku alebo obklopení kvetmi a zeleninou. Ak sú ležiaci, jednoducho ich vyvezú von aj s posteľou. Zároveň vnímajú pohyb za plotom a sú súčasťou miestnej komunity. My sme sa tiež prešli novovytvorenou záhradkou a vnímali pokoj, ktorý tu sídli.

Neskôr sme prešli dovnútra, kde bolo prostredie tiež veľmi príjemné s milými dekoráciami, množstvom kvetov a dokonca so živými vtáčikmi v klietkach. Snažia sa všetko prispôsobiť tak, aby sa tu pacient cítil čo najpríjemnejšie. O jeho pohodu sa, okrem zdravotníckych pracovníkov, stará psychológ, sociálne pracovníčky, rehoľná sestra, ktorá má na starosti pastorálnu starostlivosť a tiež dobrovoľníci. Podobne, ako naši dobrovoľníci, aj oni navštevujú pacientov priamo na lôžkach a venujú im svoju prítomnosť. Prostredníctvom rozhovoru, niekedy spoločnou kreatívnou činnosťou, či len tak v tichu. V rámci hospicu existuje aj kaviareň, ktorú tiež vedú dobrovoľníci a je prístupná komukoľvek – od pacientov, príbuzných až po personál. Tu sa vedú tiež diskusie na rôzne témy a predstavuje určité spoločenské miesto, kde sa ľudia môžu stretnúť. Počas teplých dní kaviareň funguje aj na dvore. Ďalší dobrovoľníci sa podieľali na tom, aby vôbec záhrada vznikla v takej podobe v akej je dnes. Koordinátorka nám prezradila,  že o všetky práce sa postarali ľudia, ktorí to robili nezištne. Okrem toho sú aj takí, ktorí pravidelne chodievajú záhradu čistiť od zeliny a naďalej sa starajú, aby sa v nej pacienti cítili čo najlepšie. Tí, čo teda nechodia za pacientmi, môžu pomôcť aj takýmto spôsobom.

Napokon sme si ešte chvíľu oddýchli v spoločenskej miestnosti, kde sme sa porozprávali na rôzne témy a koordinátorka odpovedala na naše otázky. Návšteva hospicu teda bola pre všetkých obohacujúca a rozlúčili sme sa s dobrým pocitom, že existujú miesta, kde je možné cítiť sa ako človek až do posledného okamihu. Poobede sme si ešte vychutnali jesenné Brno zaliate slnkom a večer sme sa vrátili späť do Bratislavy.

Fotky z návštevy nájdete v galérii.