Danka pôsobila vo Vŕbe vyše tri roky, počas ktorých sa venovala viacerým činnostiam. Porozprávala, ako sa tieto aktivity odlišujú, ale aj čím je pre ňu dobrovoľníctvo ako také.
Dobrovoľníctvo prišlo do môjho života postupne a nebadane. Chcela som bližšie spoznať prácu svojho brata, ktorý v tom čase robil v sociálnej oblasti. Niekoľkokrát do týždňa k nim prichádzali dobrovoľníci, aby im pri ich práci pomohli. A tak nebolo jednoduchšie riešenie – prihlásila som sa, prišla som a zostala som takmer rok a pol. Potom som zatúžila skúsiť niečo nové a vtedy sa začalo moje obdobie v Dobrovoľníckej skupine Vŕba.
Začínala som na rádiológii B, kde som pravidelne raz do týždňa chodila na oddelenie s kartami. Hneď počas mojej prvej návštevy na oddelení som stretla pánov, ktorí si chceli zahrať žolíka. Na ich izbu som potom chodila pravidelne nasledujúcich 6 týždňov. Spoločné večery sme trávili hraním kariet a rozprávaním. A keďže práve prebiehali Majstrovstvá Európy vo futbale, stihli ma aj detailnejšie oboznámiť s pravidlami futbalu. Cítila som sa akoby som bola navštíviť dedka a jeho kamarátov. Keby okolo nás občas neprešiel niekto z lekárov alebo sestričiek, ani neviem, že sme v nemocnici. Rada spomínam na to ako ma títo páni pravidelne „v mojom čase“ očakávali, potešení, že aspoň na chvíľu rozšírim ich kartársku družinu. Asi ani netušia ako veľmi mi pomohli v mojich začiatkoch v nemocnici.
Po čase som postupne opustila karty a začala pomáhať pri organizovaní Klubov šikovných rúk. Vždy v pondelok sa o 18:00 stretávame na rádiológii A, aby sme spoločne – dobrovoľníčky, pacientky a občas, na našu veľkú radosť aj pacienti – strávili čas maľovaním kamienkov, zdobením darčekových škatuliek, výrobou pletených venčekov z papiera a rôznymi inými tvorivými aktivitami. Príjemné je, že sa učíme navzájom – pacientky nás už nejedenkrát naučili novú techniku alebo výrobok. Pozitívnou a rokmi overenou pravdou je, že šikovné ruky má každý. Veľakrát ani nie je dôležitý výsledok nášho umeleckého snaženia, ale čas, ktorý spolu v príjemnej atmosfére strávime.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v nemocnici nie je možné zažiť nič zaujímavé. Opak je však pravdou. Počas Klubov sme už okrem tradičných klubových aktivít stihli predebatovať rôzne témy – od varenia, záhradky až po naše koníčky a prácu; lúštili sme krížovky, pripravovali darčeky pre našich blízkych, spoločne fandili hokejistom alebo keď sme mali chuť, mlčali sme a v tichu sme nechali prúdiť naše myšlienky. Podstatné je, že každý má na výber.
Dobrovoľníctvo je možnosť zažiť niečo nové, stretnúť ľudí z rôznych pracovných, sociálnych alebo regionálnych oblastí, ľudí s odlišnými skúsenosťami, túžbami a záľubami, je príležitosťou naučiť sa niečo nové a zároveň je možnosťou lepšie spoznať sám seba. Táto pestrosť ma obohacuje a otvára mi dvere do pre mňa neznámych svetov. A tak čas a úsilie, ktoré venujem dobrovoľníctvu, je bohato vyvážený a odmenený.