Petra patrí medzi mladšie dobrovoľníčky a sprevádzala pacientov na oddeleniach OÚSA. Popisuje počiatočné dobrovoľnícke obavy, ale aj obojstrannú hodnotu jedinečných stretnutí s pacientmi.
Práca s ľuďmi na onkológii ma už dávnejšie zaujímala. Keď na jar tohto roka prebiehal nábor nových dobrovoľníkov do DS Vŕba, spolu s kamarátkou sme sa prihlásili a ja som bola prijatá. Nasledovalo školenie a po ňom som začala chodiť sprevádzať pacientov na interné oddelenie. Pamätám si, ako som šla prvý raz s očakávaním a rešpektom do tohto pre mňa neznámeho prostredia. Vtedy bolo pre mňa prekvapením zistenie, že pacienti sú takí istí ľudia, akých stretávam v bežnom živote. A tu v nemocnici si môžeme poskytnúť vzájomnú prítomnosť; jednoducho byť spolu ako človek s človekom.
Každý týždeň prichádzam na oddelenie s rovnakými pocitmi, a aj tak je každá návšteva iná. Jednotlivé situácie na izbách pacientov sa jednoducho utvoria. K nášmu spoločne strávenému času prispieva pacient i ja – tvoríme si to spolu. Vzniká medzi nami vzťah, a aj keď sa s niektorými pacientmi spolu zhovárame prvýkrát, necítim medzi nami zdržanlivosť. Som otvorená a pripravená počúvať čokoľvek čo majú pacienti a pacientky na srdci. Niektorí potrebujú zdieľať svoje starosti a trápenia, iní mi hovoria o záhradke, na ktorú sú pyšní alebo o šikovných vnúčatách.
Niekedy sa stáva, že pacient nemá chuť na rozhovor. Je to pochopiteľné a rozumiem tomu, keď pacienti odmietnu moju spoločnosť. Chápem, že nie vždy má ktokoľvek z nás náladu na rozhovor, pretože práve potrebuje byť sám so svojimi myšlienkami. Aj týmto pacientom som k dispozícii inokedy, ak by mali záujem o spoločné strávenie času.
Za toho polroka som na oddelení stretla skvelých ľudí, inšpiratívne ženy, múdrych mužov. Viacerí z nich mi utkveli v pamäti a neraz si spomeniem na naše spoločné rozhovory. Pre mňa je krásne, keď odchádzam z izby pacienta s pocitom, že som tam nebola zbytočne, že aspoň na tú chvíľu som mu spríjemnila deň, a keď sa lúčime s úsmevom na perách. Pravda je taká, že my, dobrovoľníci sme tu pre pacientov, ale čaro spočíva v tom, že aj pacienti nám niečo cenné odovzdávajú. Som vďačná za tie krásne chvíle a dni strávené s nimi a teším sa na ďalšie spoločné stretnutia na oddelení.